Neviem, možno mám na takéto situácie „šťastie“ vyslovene ja. Na druhej strane nežijem v jaskyni, a preto viem, že v skutočnosti nie som jediný.Istú dobu som podnikal s promo videami. Potom, ako som si urobil svoju prácu, zákazník mal možnosť sa k nej vyjadriť, ja som všetko upravil a nakoniec sme boli všetci spokojní, som nedostal zaplatené. Po nejakej dobe som zistil, že ide o bežnú prax. Neskôr som mal ale možnosť pracovať na zákazku pre ľudí so zahraničia. Môžem povedať, že som sa s niečím podobným nikdy nestretol. Ak by som zažil iba jednu takúto situáciu, myslel by som si , že ide o náhodu. Ak, si ale vezmem do úvahy, že u nás na Slovensku som mal problém s vyplatením pri každej druhej práci ( to myslím doslovne, nie obrazne ) a pri zahraničných zákazkách, ktorých bolo viac než tridsať ( podotýkam, že pre rôznych ľudí), som sa s tým nestretol ani raz, to už je celkom dobrá vzorka na porovnávanie. Nemyslíte? Najhoršie je, že človek po istej dobe získa pocit, že je problém v ňom. Veľmi dlho som premýšľal nad tým, že svoju robotu asi nerobím správne, že sú s ňou zákazníci nepokojní. Jednu dobu som už naozaj zvažoval, že sa zamestnám v nejakej fabrike a na celý kreatívny priemysel sa pekne krásne vykašlem.Keď som ale zistil, že ľudia v zahraničí boli s mojou prácou spokojní, dokonca mi za ňu neraz boli ochotní zaplatiť i viac, na čom sme sa dohodli, pochopil som, že problém bude asi niekde. Nechcem povedať, že my Slováci sme zlí a že nič v našej krajine nestojí za to. Niekedy mám ale pocit, že sme takto vychovávaní. Keď sa dá, tak treba ušetriť kde sa dá,. Akoby sme neboli zvyknutí na férová prístup. Ak si ja objednám službu, alebo tovar, je pre mňa úplne prirodzené, že za ňu zaplatím. Ani v reštaurácii nezjete svoj obed a odídete len tak. V niektorých sférach, ale ľudia tento princíp pravdepodobne vnímajú trochu inak.